UTÓPIA V ZELENEJ ŠKOLE
Michael
Littlewood
1996
„Generácia, ktorá je dnes vzdelávaná, bude musieť urobiť to,
čo nebola schopná alebo ochotná urobiť prítomná generácia: stabilizovať svetovú
populáciu, ktorá narastá tempom štvrť milióna ľudí denne; stabilizovať a potom
znížiť emisie skleníkových plynov, ktoré nás ohrozujú klimatickou zmenou -
možno katastrofálnou; ochrániť biologickú diverzitu, teraz klesajúcu
odhadovanou rýchlosťou 100 až 200 druhov za deň; zastaviť ničenie dažďových
pralesov (tak tropických ako aj v miernom pásme), ktoré strácame rýchlosťou 116
štvorcových míľ alebo viac za deň; a ochrániť pôdu, ktorá eroduje rýchlosťou 65
000 000 ton denne.
„Budúce
generácie sa musia naučiť, ako využívať energiu a materiály s najvyššou
efektívnosťou. Musia sa naučiť, ako využiť slnečnú energiu vo všetkých jej
formách. Musia prestaviť ekonomiku tak, aby sa vylúčili odpady a znečisťovanie.
Koľko je to len možné, musia začať obrovskú prácu na opravovaní škôd, ktoré sme
narobili na Zemi za posledných 200 rokov industrializácie. A toto všetko musia
urobiť pri súčasnom vyriešení zhoršujúcej sa sociálnej a rasovej nerovnosti.
Žiadna generácia doteraz nestála pred odstrašujúcejšími úlohami.“
Profesor
David Orr
Väčšina
dnešných študentov na školách a
univerzitách si uvedomuje environmentálne
problémy omnoho viac, ako väčšina dospelých,
a vo voľnom čase sa venujú mnohým
zaujímavým projektom, ale ešte stále je
obrovský rozdiel medzi „objatím celku a
hraním sa so súčiastkami“. V poslednom
desaťročí boli vylepšené mnohé
školské
pozemky, ale stále je obrovské množstvo
škôl, ktoré si doposiaľ neuvedomili
plný potenciál svojich pozemkov ako ekologického,
vzdelávacieho a komunitného
centra.
POTENCIÁL
Niektoré
školy
vytvorili zelené pásy alebo kúsky divočiny v rohu
pozemku, iné vylepšili vchod
do školy, kým tie osvietenejšie previedli
správny environmentálny rozbor a na
jeho základe navrhli integrovaný rozvojový
plán s rozfázovanými krokmi
realizácie. Ale aj tak nebol vždy pochopený plný
potenciál budov a pozemku.
Viem napríklad o jednej škole, ktorá má
viac ako 10 hektárov nedostatočne
využívaných plôch, včítane
viktoriánskej záhrady s veľkými skleníkmi,
kým iné
majú iba asfaltový dvor, obklopený vysokými
stenami či zábradliami. Školy,
ktoré kedysi mali rozľahlé zelené pozemky, boli
vládou podnecované k ich
predaju, aby sa maximálne ušetrili peniaze.
Školy
s pozemkami nielenže majú
potenciál vytvoriť novú krajinu pre svojich učiteľov a
žiakov, ale môžu sa tiež
stať strediskami pre svoje okolité susedstvo. Miestni ľudia by
dokázali využiť
školské pozemky ako vlastný ekologický
park, obzvlášť tam, kde moderné
sídliská
nemajú vo svojom prostredí zahrnuté žiadne
verejné otvorené priestory, dokonca
ani ihriská. Dnes, keď mnohé školy
prenajímajú svoje priestory a zariadenia
vonkajším organizáciám,
stávajú sa tak vlastne komunitnými školami
viacerými
spôsobmi. Vzhľadom na súčasné sociálne
problémy v mnohých oblastiach, školské
pozemky môžu byť bezpečnejšie pre deti po skončení
vyučovania ako mnohé mestské
parky alebo sídliská, a preto musia byť oveľa
atraktívnejšie pre dospelých aj
deti.
Doteraz sme
ignorovali koncepty občianstva a zodpovednosti na škodu životného prostredia a
nás samých. Musíme začať nielen učiť „navrhovaniu v harmónii s prírodou“, ale
tiež to praktizovať.
Každý - mladý aj starý - sa
potrebuje naučiť, ako narábať s neobnoviteľnými zdrojmi Zeme a opraviť škody,
ktoré sú vedľajším produktom industrializácie, a vytvoriť menej škodlivé
technológie a trvalejšie ekonomiky. Spolupráca s ostatnými je v tomto smere
základom, ako aj porozumenie prírodných zákonov, ktoré riadia činnosť živých
planetárnych systémov. Ekonomické vzdelanie vyžaduje, aby žiaci získavali
praktické skúsenosti v otvorených priestoroch a školské pozemky môžu byť
využité ako laboratóriá pre štúdium energie, vody, potravín, materiálov a
odpadov vytvorených školou, aby sa dosiahla maximálna možná trvalá udržateľnosť
a sebestačnosť škôl.
Toto by vytvorilo skutočne
zmysluplné prostredie pre študentov a dalo im nádej, že dokážu nájsť riešenia
niektorých environmentálnych problémov našej generácie. V súčasnosti sa často
cítia bezmocní a nedokážu urobiť zmeny, ktoré by zlepšili či dokonca chránili
ich životné prostredie.
VODA
Zo všetkých
environmentálnych prvkov sú voda a stromy tie, ktoré najvýstižnejšie
charakterizujú svoju dôležitosť pre každého z nás pri dosiahnutí trvalo
udržateľného života.
Vodou
sa často mrhá, aj keď je
cenná. Voda zo striech môže byť odvádzaná do
jazierok na opätovné využitie v
školách a na zavlažovanie, ako prostredie pre život
divých zvierat, pre
ekologické štúdium, pozorovanie vtákov,
pestovanie jedlých rastlín alebo dokonca
pri ohňostrojoch (znižuje výdaje na poistenie). Odpadová
voda z umývadiel a
kúpeľní môže byť recyklovaná cez
sústavu filtračných záhonov a
„flow-formy“ do
bazénu, jazierka alebo aj jazera a znovu využitá pre
zavlažovanie trávy a
rastlín, či pri riadení v dome.
Odpadová voda a ostatný odpad môžu
byť na pozemku prečistené v koreňových (biologických,
vegetačných, trstinových) čističkách podobným tým v Camphillskej škole v Gloucesteri, kde
rastliny ako je trstina čistia vodu, ktorá prechádza vertikálnym aeróbnym
systémom, aby sa znovu oživila. Takáto voda môže byť tiež znovu využitá v krajine,
kde je dostatok priestoru pre zalesňovanie.
Ak nemáme dostatok priestoru pre
trstinovú čističku, môžeme použiť živý systém priamo v triede. Štyri kužeľovité
priehľadné nádoby vytvoria vodné prostredie, ktoré funguje podobne ako potôčik
alebo jazierko, čím vytvoria trvalo udržateľný potravinový reťazec, v ktorom
cirkulujúca voda so sebou nesie živiny a organizmy, ktoré ich požierajú, a
zároveň čistia a regulujú celý systém.
Stromy majú
mnohoraké prospešné využitie. Ponúkajú škole ochranu pred vetrom a šetria
energiu, ak sú správne vysadené okolo pozemku a v blízkosti budov. Stálezelené
popínavé rastliny na stenách sa tiež podieľajú na šetrení energie a umožňujú
život pre zvieratá. Stromy sa môžu sadiť priamo v školskej záhrade, alebo pri
nedostatku priestoru v blízkom lesíku, a tak produkovať ovocie a orechy, palivo
na kúrenie a ohrev vody, stavebné a kopicované drevo na konštrukcie a nábytok,
alebo drevené uhlie.
Mnoho detí nemá možnosť sa tešiť z
čerstvého ovocia a zeleniny zo záhradky či starého ovocného sadu, preto v
školskej záhrade môžeme vysadiť aj staršie variety stromov. Mestské školy,
ktoré majú nedostatok priestoru, môžu pestovať stromy špalierovým spôsobom, ako
kry či živé ploty, dokonca aj ako bludiská či v nádobách. Môžeme tiež pestovať
úžitkové rastliny, ako je zelenina, liečivé bylinky a kuchynské koreniny či
kvety na sušenie a na farbenie tak, aby demonštrovali metódy organického
pestovania a sadenie spriaznených druhov.
Takáto zmes rastlín sa potom môže
stať školskou lesnou záhradou, ktorá bude predstavovať jedlý ekosystém
vytvorený v prirodzene lesnatej krajine, kde sa prejavia jednotlivé špecifické
vlastnosti rastlín, zvierat a krajiny a tak ukázať model ľuďmi vytvoreného
sebestačného systému.
BUDOVY
Design,
konštrukcia a uspokojivá funkčnosť školských budov boli dlho zanedbávané a tak
budovy „pohoreli“ v pokusoch o vytvorenie
„genia loci (ducha miesta)“, ako aj v zabezpečení využitia areálu na
spoločenské akcie. V dnešnej dobe si už uvedomujeme potrebu dostatočného
využitia priestoru v dôsledku ekonomickej situácie, no stále nie v dôsledku
ekologickej situácie. Možno by mohli byť školy vykurované výmenníkovými
systémami alebo pomocou biomasy (mladé stromy pestované špeciálne za týmto
účelom). Školy s veľkými pozemkami majú oveľa väčšiu možnosť niečo takéto
využiť, ak začnú spolupracovať s miestnym farmárom, ktorého ladom ležiace
pozemky dopĺňajú zdroje školy. Toto bolo navrhnuté aj dvom školám a jednej
strednej škole v Bristole na 65-akrovom pozemku.
Ak
môže byť sebestačná v energii
West Deanska stredná škola v blízkosti
Chichesteru, tak prečo by nemohli byť aj
iné základné či stredné školy?
Totižto na kúrenie a ohrev teplej vody v školách
je každoročne potrebné obrovské množstvo dreva z lesov
celého štátu.
Tento systém kúrenia, ktorý má v
dnešnej dobe kapacitu vykúriť celú dedinu,
zabezpečuje v súčasnosti vykurovanie školských priestorov, štyroch
internátov, oranžérie, kostola, štyroch chát a plaveckého bazénu v exteriéri. V
budúcnosti sa plánuje rozšíriť vykurovanie aj na niekoľko skleníkov v ohradenej
záhrade a na niekoľko domov v dedine.
Solárna, veterná a dokonca aj vodná
energia predstavujú pre školy nové možnosti. St. Josephova škola vo Wandworthe
si bude vyrábať elektrinu v malej vodnej elektrárni, naprojektovanej firmou
Intermediate Technology of Rugby, umiestnenej na neďalekej rieke Wandle.
Technológie vytvorené pre Tretí svet budú aktuálne aj vo Veľkej Británii, ak
chceme ochranu prírodných zdrojov brať vážne.
FINANCIE
Nové možnosti
šetrenia a využívania školských zdrojov umožnia škole ušetriť peniaze, a tak sa
stať modelom pre praktické cvičenia. Niektoré školy si uľahčili udržiavanie
pozemkov tak, že vytvorili viac kvetnatých lúk, lesíkov a pestovateľskej
plochy, čo viedlo k zlepšeniu životného prostredia školy pri rovnakých
nákladoch.
HOSPODÁRENIE
Zapojenie detí
do starostlivosti o ich pozemky v nich prebúdza zmysel pre hospodárenie a mení
ich hodnotový rebríček aj pohľad na svet. Školské prostredie sa stáva „ich
vlastným“, namiesto povinnej účasti pri starostlivosti o pozemok. Tieto pozemky
by sa mali stať ukážkovými miestami environmentálnej starostlivosti - s dobrým
dizajnom po každej stránke - takže žiaci prijmú tieto myšlienky a budú mať na
školu príjemné spomienky aj keď odídu.
V tejto vážnej dobe máme ideálnu
možnosť zapojiť deti všetkých vekových kategórií, ale aj učiteľský zbor,
rodičov a miestnych obyvateľov, do spoznávania krajiny, ktorú využívajú.
Aktívna účasť na tom, že škola je sebestačná a trvalo udržateľná jednotka, ktorá
ani neničí ani neznečisťuje našu planétu, ale sa o nás všetkých a o všetko
stará holistickým, permakultúrnym spôsobom, by bola pragmatickým krokom
dopredu.
PLÁNOVANIE BUDÚCNOSTI
Nemôžete čakať od
mladých ľudí, že si budú prostredie školy vážiť, pokiaľ cítia, že si ich v
škole nevážia. Školy musia zabezpečiť praktické cvičenia v tom, čo sa o
životnom prostredí učia, a teda celá škola by sa mala zúčastniť pri vytváraní a
uplatňovaní plánov akcií.
Veľa
škôl sa podieľa na malých
projektoch, ktoré sú úspešné, no
často boli neúspešné preto, že si neuvedomili
celkový potenciál svojich pozemkov, pretože nemali
zabezpečený celkový plán do
budúcnosti. Výhoda takéhoto plánu, na
ktorom sa podieľajú aj žiaci pod dozorom
skúseného environmentálneho dizajnéra je,
že sa takto môže celá stratégia
budúceho rozvoja školy vysvetliť nielen deťom, ale aj
učiteľskému zboru,
rodičom a miestnej komunite; je to trvalý záznam,
vymedzuje vhodné areály pre
rôzne aktivity, umožňuje využitie všetkých
prírodných aj fyzikálnych možností
pozemkov citlivým spôsobom, ľahšie sa
zabezpečujú granty, práca môže pokračovať
podľa aktuálneho rozpočtu bez toho aby sme tak ohrozili
budúci rozvoj, a
realizácia projektu môže pokračovať napriek
personálnym zmenám.
Nakoniec, takýto plán môže byť
využitý na demonštrovanie, ako môže trvalo udržateľná krajina prispieť k
šetreniu zdrojov, čím sa šetria aj financie, a to nielen financie školy, ale aj
celej miestnej komunity.
Referencie
Orr, D.
Schools for the 21st Century, Resurgence
160
Orr, D.
Greening of Education, Resurgence 170
Michael Littlewood FLI, FSGD je medzinárodným konzultantom
environmentálneho designu a navrhuje trvalo udržateľné projekty v UK, Európe a
USA.
Článok
bol prevzatý z anglického časopisu TREE SPIRIT - júl
1996