Úspešnosť permakultúrneho dizajnu je však priamo úmerná etike a kvalite dizajnéra – permakultúra nedá nikomu nič zadarmo a človek pomocou nej nemôže zbohatnúť podvodom. Nezabudnite, že keď sa do nej pustíte, vašim partnerom sa stane prinajmenšom celý zemský organizmus – a ten sa proste oklamať nedá. V tom je tiež najväčšia slabosť permakultúry – vašim nepriateľom nie sú len tí, ktorí ekosystému Zeme vedome aj nevedome škodia, ale aj vaša vlastná lenivosť, hlúposť, pýcha, závisť, chamtivosť a ďalšie slabosti.

Preto je permakultúra aj určitým prístupom k životu, či určitou “životnou filozofiou”, vhodnou však len pre tých, ktorí sú ochotní za svoje šťastie bojovať. Zároveň je ale maximálne tolerantná a zásadne sa ľuďom nemieša do súkromných vecí, medzi ktoré počíta náboženské a politické presvedčenie, sexuálne a stravovacie návyky, či vaše obľúbené drogy. Tieto si má každý vysporiadať sám a nemal by mu do toho násilne zasahovať nikto iný – sú to veci, v ktorých sme ešte nedosiahli konsenzus a preto nie je možné v nich ani iným ľuďom “stopercentne” radiť. Veci, v ktorých sa kolektív nedokáže jednomyseľne zhodnúť, sú prinajlepšom len doporučeniami. A tak aj používanie automobilov, počítačov či umelých hmôt je vecou osobnej zodpovednosti a permakultúra “neprikazuje” nikomu, či si má kúpiť osobné auto alebo nie – je to vec osobnej zodpovednosti: pre niekoho je auto nevyhnutné a je súčasťou jeho trvalej udržateľnosti v tejto chvíli, pre iného nie – to si musí rozhodnúť každý sám za seba. Ale sú tu milióny vecí, na ktorých sa už všetci bez problémov zhodneme – sú to veci, ktoré už nemusíme dokazovať - stali sa súčasťou zdravého rozumu ľudstva – a práve tieto permakultúra učí a pomáha ľuďom uvedomiť si ich: preto sa permakultúre tiež hovorí “návrat k zdravému rozumu”. Z uvedeného tiež vyplýva, že vo vnútri hnutia permakultúry sú minimálne rozpory a systém ako taký umožňuje zjednotiť do pozitívnej akcie a spolupráce ľudí s veľmi rozdielnymi prístupmi k životu: zvýšená diverzita takýchto synergických kolektívov vedie k vysoko kvalitnému kolektívnemu dizajnu. Preto je permakultúra aj vynikajúcou technikou na budovanie komunity a obnovenie harmonických medziľudských vzťahov – je návratom k spolupráci v dobrej vôli. Pritom k spolupráci dochádza spontánne, z vlastnej vôle ľudí, ktorí si náhle uvedomia, že bez spolupráce v dobrej vôli sa nedá tvoriť permanentné hodnoty. Permakultúra zjednocuje nie tým, že by ľudí “zastrešila”, ale naopak ľudí “podpivničí” – ponúka im nezištne najväčšiu zbierku kvalitných riešení na realizáciu trvalej udržateľnosti, ktorá sa neustále rozširuje o nové riešenia, tak ako sú objavované. Poznanie je v permakultúre pokladané za zdieľaný zdroj, ako je vzduch, alebo voda. Preto v permakultúre niet “expertov”, “vodcov” ani “ústredné výbory” – je samoriadená ako príroda. Ľudia, ktorí robia permakultúra a majú chuť spolupracovať, spolupracujú v dobrej vôli na veciach, na ktorých sa dohodnú, ale v podstate nikto nikomu nič neprikazuje. Všetky funkcie sú dobrovoľné a ľudia sa do nich prihlasujú sami. Národné (či regionálne) asociácie vznikajú preto, lebo ľudia v danom štáte či regióne chcú spolupracovať, a chcú spolupracovať preto, lebo sú priatelia, baví ich to a je to výhodné. V regióne Česka a Slovenska pôsobí spoločná Asociácia permakultúry Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska, nazvaná Permakultúra (CS), pretože ľudia z týchto dvoch štátov, ktorí sa venujú permakultúre, si to tak prajú a je to pre nich vzhľadom na príbuznosť oboch jazykov výhodnejšie.

Permakultúra je špecificky určená pre ľudí, ktorí chcú premeniť svoje sny o kvalitnom, spravodlivom a slušnom živote na realitu hneď teraz a hneď tu na Zemi. Je mnoho “realistov”, ktorí tvrdia, že je to len utópia. Je mnoho “idealistov”, ktorí hľadajú šťastie mimo biologického života, v inom čase či inej dimenzii. Permakultúra je zameraná na život, ktorý prebieha tu a teraz, v tejto chvíli: ako ho poopraviť, čo sa už dá vylepšiť, čo sa dá zrealizovať v danej situácii. Je to séria malých uskutočniteľných krokov, ktoré už dokážeme urobiť, ale urobených správnym smerom. Pokiaľ nevieme, či je ten smer správny, spätnou väzbou kontrolujeme, kam to ide, a vieme to poopraviť neskôr – ale aspoň nie sme domýšľaví, že sme už našli “dokonalé” riešenie, ktoré sa nedá vylepšiť. Istým spôsobom každé riešenie, ktoré sa realizuje, je dokonalé v danej chvíli tým, že sa realizuje v rámci živého organizmu Zeme – ale tá dokonalosť je dynamická ako jazda na bicykli – už o chvíľu sa začne strácať a je nutné ju poopraviť. Nedá sa zaspať na vavrínoch, keď žiadne neexistujú – a nie je to až tak stresujúce, ako to znie, keď viete jazdiť na bicykli a vašim partnerom je život, ktorý si uctíte a ktorý vás neustále úplne obklopuje: nikdy vám nedá ťažšie skúšky, ako ste schopní slušne zvládnuť. Preto aj keď je permakultúra mimoriadne náročná na realizáciu a dá vám skutočne zabrať – je v nej tiež mimoriadne veľa radosti a smiechu. Život si vás testuje – ale má aj svoju humornú stránku a vie skutočne oceniť kvalitnú obetavú prácu.

Výsledkom aktívnej permakultúry je iný pocit zo života: žijete uprostred živého života, spolupracujete s ním na premene sveta, a potom je všeličo možné – aj to, čo sa zdá inak nemožné. Kvalita bez mena vás prekvapí častejšie, ako je to dnes bežné. Pomaly, krok za krokom, si uvedomujete, že aj keď je tu veľa “problémov”, žijete život, ktorý vám osobne stojí za to žiť. Priateľov pribúda. Vaša pôda je stále plodnejšia. Istým spôsobom je váš život zo dňa na deň kvalitnejší. Nuž ako inak by ste chceli definovať “trvalo udržateľný život”?

PERMAKULTÚRA / DEFINÍCIE

Život je zmena. Táto zmena sa realizuje aj cez človeka. Niečo do nás vstupuje a niečo iné z nás vychádza. Dizajnom nazveme proces, ktorým človek mení svoje vstupy na výstupy, takže dochádza k zmene okolitej reality. Od kvality nášho dizajnu potom závisí, či naše výstupy sú harmonické, t.j. v súlade s okolitým prostredím, alebo neharmonické, t.j. v konflikte s ním.

Trvalo udržateľný život je taký spôsob nášho života, ktorý je v súlade s okolitým prostredím, takže je možné ho udržiavať trvalo bez ohrozenia existencie – tak našej vlastnej, ako aj okolitého prostredia.

Kvalitou bez mena nazývame istý pocit, ktorý zažijeme pri určitých konšteláciách hmoty a energie, keď sú tieto veci v súlade s okolitým prostredím. Túto kvalitu nevieme pomenovať, ale všetci ju poznáme, keď ju zažijeme. Je to kvalita, ktorá dáva životu zmysel, ktorú vlastne neustále hľadáme a ktorú sa tiež snažíme zachytiť našou osobnou tvorbou.

Prírodným ekosystémom budeme rozumieť dynamicky stabilný, samoriadený, samoudržiavací, trvalo udržateľný, permanentný, biologicky živý systém, do ktorého nezasiahol neharmonickými zásahmi človek.

Planétu Zem, na ktorej sa odohráva biologický život, nazveme organizmom Zeme, pretože sa chová ako živý organizmus.

Permanentnou kultúrou, v skratke permakultúrou, nazveme takú ľudskú civilizáciu, ktorá je v súlade s obklopujúcou ju prostredím, a teda permanentná ako organizmus Zeme, v náručí ktorého leží. Permakultúra je teda dizajnérsky systém, pomocou ktorého navrhujeme a realizujme trvalo udržateľnú ľudskú civilizáciu (ľuďmi obývané územia, sídla, budovy, záhrady, sady, farmy, byty, balkóny, parky, továrne, bane, komunikácie, inštitúcie, vzdelávacie, sociálne, dopravné, finančné a ekonomické systémy, atď.)

Permakultúrnym dizajnom nazveme taký spôsob vedenia nášho života, ktorý produkuje harmonické výstupy, ktoré sú v súlade s obklopujúcim nás prostredím, takže po nás zostáva permanentná tvorba – diela, piesne, obrazy, sady, domy, hračky, slová, dotyky, produkty, osady, parky atď., ktoré majú v sebe spomínanú kvalitu bez mena, čím obohacujú a napĺňajú zmyslom náš život.

Ďalšie  články                                                  Návrat  na hlavnú  stránku